Room for You - 1.kapitola (Kacie)
"Mamííííí, Piper ma tráááápi!"
Prevrátila som očami a vzhliadla od učebnice. Lucy sedela pri kuchynskom ostrove a mračila sa na Piper, ktorá ja pichala vidličkou.
"Dobré ráno, dievčatá!" Zavolala moja mama veselo, keď prišla do kuchyne, zastavila sa a pobozkala dievčatá na hlavu. "Spravíme si neskôr váš obľúbený náhrdelník spolu?"
"Hurá!" Prízvukovali unisnuto, všetky stopy po boji boli preč.
Mama sa na mna pozrela a žmurkla dolu a kývla smerom k mojej knihe. "Ako dlho si sa učila?"
"Nie tak moc. Dnes sa neviem sústrediť. Zaujímalo by ma prečo." odpovedala som sarkasticky a vyplazila som jazyk na dievčatá. Oni sa zasmiali a zaxichtili sa na mňa.
Rok do konca zdravotnej školy som odtiaľ odišla a dúfala, že na budúcu jar absolvujem. Keď som zo Zachom žila v Minneapolise, som pracovala v noci na nemocničnej recepcii, na pohotovosti, aby som bola presná. od chvíle keď som tam začala pracovať som si zamilovala to chaotické prostredie. Sedela som tam a závidela prácu zdravotných sestier. Chcela som to tak moc. Akonáhle som sa s dievčatami presťahovali k mame a ja som našetrila dosť som sa zapísala na zdravotnú školu.
"Takže, čo je na programe dnes?" Spýtala som sa a naliala som si kávu do šálky.
"Už si dnes sledovala správy?" Mama stiahla obočie do hromady a prižmúrila svoje tmavé smaragdové oči a začala si krútiť jej už kučeravé vlasy. Čo robila len keď mala starosti.
"Nie."
Pozrela sa na dievčatá a potom sa ku mne naklonila bližšie aby to moje dve päťročné deti nepočuli.
"No, vraveli, že prichádza ďalšia búrka a prechádza aj tadeto. Prílivové lejaky, záplavy, prípadné výpadky prúdu."
Neuveriteľné, leto sa sotva začalo a už prichádzajú búrky.
"Takže ja idem do mesta pre nejaké zásoby. Chcem sa uistiť, že toho máme dosť na celý týždeň. Neviem ako sa dostaneme von keď má tak moc pršať a najmä tak blízko Snake River." Chytila kľúče a kabelku z kuchynskej linky a otočila sa späť ku mne. "Budeš niečo potrebovať keď budem preč?"
"Nie, myslím, že sme v pohode, vďaka." odpovedala som, vďačná za to, že som sa zásobovala omoľovánkami a farbičkami už minulý mesiac.
"Gigi!" Zavolala Lucy na moju mamu aby sa zastavila a otočila vo dverách.
"Áno, zlatíčko?"
Lucy sa zahryzla do pery a pozrela nervózne na moju mamu, len vzdychla keď ju Piper štuchla do boku.
"Môžeš nám priniesť nanuky?" Spýtala sa rozpačito Lucy.
"Tie červené." Nadviazala Piper na Lucynu otázku.
"Možno. Uvidím či nejaké nájdem. Vy dievčatá poslúchajte svoju mamičku. Budem späť za pár hodín." Ešte raz sa otočila na mňa. "Kacie, niektorý hostia sa môžu rozhodnúť, že odídu skôr aby odišli ešte pred búrkou. Môžeš mi dnes pomôcť?"
"Iste, ale to ta bude stáť príplatok," doberám si ju.
Mrkla a vrátila mi úsmev, skôr ako zmizla v chodbe. Moja mama bola nadmieru štedrá. Pred štyrmi rokmi keď tornádo v podobe kusu papier na mojom kuchynskom stole zvírilo celý môj svet, Točilo sa mimo kontroly, nemyslela som si, že príjme nás tri. Akonáhle sa usadil prach, zbalila som nám pár vecí a šoférovala som celé hodiny domov do Pine City, kde moja mama prevádzkuje a vlasní hostinec. Nielenže mi neúčtuje, že žijeme s ňou ale dala mi tiež malí plat a veľa slobody vo varení pre hostí.
"Takže dievčatá poďte mi prosím pomôcť upratať po raňajkách. Môžete ísť so mnou dopredu a pomôcť mi kým je Gigi preč."
***
O pár hodín neskôr, som schúlená s dievčatami na gauči v obývacej izbe a zdravila som posledný pár ktorý odchádzal.
"Dovidenia, Dr. Richardson, pani Richardson! Dávajte si pozor," zavolala som na nich.
"Dovidenia, drahá Kacie, budeme na vás myslieť. Zostaňte v bezpečí v tejto búrke." Zavolala pani Richardson, "Uvidíme sa za pár týždňov."
Prevrátila som očami a vzhliadla od učebnice. Lucy sedela pri kuchynskom ostrove a mračila sa na Piper, ktorá ja pichala vidličkou.
"Dobré ráno, dievčatá!" Zavolala moja mama veselo, keď prišla do kuchyne, zastavila sa a pobozkala dievčatá na hlavu. "Spravíme si neskôr váš obľúbený náhrdelník spolu?"
"Hurá!" Prízvukovali unisnuto, všetky stopy po boji boli preč.
Mama sa na mna pozrela a žmurkla dolu a kývla smerom k mojej knihe. "Ako dlho si sa učila?"
"Nie tak moc. Dnes sa neviem sústrediť. Zaujímalo by ma prečo." odpovedala som sarkasticky a vyplazila som jazyk na dievčatá. Oni sa zasmiali a zaxichtili sa na mňa.
Rok do konca zdravotnej školy som odtiaľ odišla a dúfala, že na budúcu jar absolvujem. Keď som zo Zachom žila v Minneapolise, som pracovala v noci na nemocničnej recepcii, na pohotovosti, aby som bola presná. od chvíle keď som tam začala pracovať som si zamilovala to chaotické prostredie. Sedela som tam a závidela prácu zdravotných sestier. Chcela som to tak moc. Akonáhle som sa s dievčatami presťahovali k mame a ja som našetrila dosť som sa zapísala na zdravotnú školu.
"Takže, čo je na programe dnes?" Spýtala som sa a naliala som si kávu do šálky.
"Už si dnes sledovala správy?" Mama stiahla obočie do hromady a prižmúrila svoje tmavé smaragdové oči a začala si krútiť jej už kučeravé vlasy. Čo robila len keď mala starosti.
"Nie."
Pozrela sa na dievčatá a potom sa ku mne naklonila bližšie aby to moje dve päťročné deti nepočuli.
"No, vraveli, že prichádza ďalšia búrka a prechádza aj tadeto. Prílivové lejaky, záplavy, prípadné výpadky prúdu."
Neuveriteľné, leto sa sotva začalo a už prichádzajú búrky.
"Takže ja idem do mesta pre nejaké zásoby. Chcem sa uistiť, že toho máme dosť na celý týždeň. Neviem ako sa dostaneme von keď má tak moc pršať a najmä tak blízko Snake River." Chytila kľúče a kabelku z kuchynskej linky a otočila sa späť ku mne. "Budeš niečo potrebovať keď budem preč?"
"Nie, myslím, že sme v pohode, vďaka." odpovedala som, vďačná za to, že som sa zásobovala omoľovánkami a farbičkami už minulý mesiac.
"Gigi!" Zavolala Lucy na moju mamu aby sa zastavila a otočila vo dverách.
"Áno, zlatíčko?"
Lucy sa zahryzla do pery a pozrela nervózne na moju mamu, len vzdychla keď ju Piper štuchla do boku.
"Môžeš nám priniesť nanuky?" Spýtala sa rozpačito Lucy.
"Tie červené." Nadviazala Piper na Lucynu otázku.
"Možno. Uvidím či nejaké nájdem. Vy dievčatá poslúchajte svoju mamičku. Budem späť za pár hodín." Ešte raz sa otočila na mňa. "Kacie, niektorý hostia sa môžu rozhodnúť, že odídu skôr aby odišli ešte pred búrkou. Môžeš mi dnes pomôcť?"
"Iste, ale to ta bude stáť príplatok," doberám si ju.
Mrkla a vrátila mi úsmev, skôr ako zmizla v chodbe. Moja mama bola nadmieru štedrá. Pred štyrmi rokmi keď tornádo v podobe kusu papier na mojom kuchynskom stole zvírilo celý môj svet, Točilo sa mimo kontroly, nemyslela som si, že príjme nás tri. Akonáhle sa usadil prach, zbalila som nám pár vecí a šoférovala som celé hodiny domov do Pine City, kde moja mama prevádzkuje a vlasní hostinec. Nielenže mi neúčtuje, že žijeme s ňou ale dala mi tiež malí plat a veľa slobody vo varení pre hostí.
"Takže dievčatá poďte mi prosím pomôcť upratať po raňajkách. Môžete ísť so mnou dopredu a pomôcť mi kým je Gigi preč."
***
O pár hodín neskôr, som schúlená s dievčatami na gauči v obývacej izbe a zdravila som posledný pár ktorý odchádzal.
"Dovidenia, Dr. Richardson, pani Richardson! Dávajte si pozor," zavolala som na nich.
"Dovidenia, drahá Kacie, budeme na vás myslieť. Zostaňte v bezpečí v tejto búrke." Zavolala pani Richardson, "Uvidíme sa za pár týždňov."
